Namiesto zložitých návodov mám pre vás 4 jasné TIPY, ktoré vás zachránia pred začiatočníckymi chybami a ušetria niekoľko zbytočných emailov medzi vami a vašim masteringovým štúdiom – čo pri dokončovaní singlov či
albumov v obmedzenom čase môže znamenať rozdiel medzi úspechom a zlyhaním. A bude vás to stáť len 10 minúť času.
Namiesto zložitých návodov mám pre vás 4 jasné TIPY, ktoré vás zachránia pred začiatočníckymi chybami a ušetria niekoľko zbytočných emailov medzi vami a vašim masteringovým štúdiom – čo pri dokončovaní singlov či
albumov v obmedzenom čase môže znamenať rozdiel medzi úspechom a zlyhaním. A bude vás to stáť len 10 minút času.
1. Žiadne efekty na MASTER buse
Poznáte to. Všetko znie dobre, len tie stredy sú nejaké poslabšie… prečo ich nevytiahnuť všetky rovno na master buse ? A skúsme trochu aj výšky… a k tomu prihodiť limiter a poriadne to tam natlačiť !
Týmto ste práve pripravili masteringového inžiniera o kľúčové možnosti. Väčšina z nich vám vráti skladbu s tým, aby ste im ju poslali s prázdnym master busom, tí odvážnejší sa do nej pustia ajtak, no výsledok väčšinou = vyhodené peniaze.
Obidvoch týchto alternatív sa môžete ušetriť už teraz. Snažte sa, aby vaša skladba znela dobre s prázdnym master busom. Ak niečo neznie dobre, vráťte sa k mixu – skúste identifikovať problém, ktoré inštrumenty robia zlobu a riešte problém tam. Masteringový inžinier už túto možnosť nebude mať. A problémy, ktoré sú raz spečatené v mixe, už väčšinou master neopraví.
Tento tip platí aj v prípade, že si mastrujete sami. Častokrát to zvádza k tomu zavesiť si limiter, alebo rovno celý masteringový plugin na master a začať hýbať páčkami tam. Komu to funguje takto, nebudem ho prehovárať – napíšem však 2 dôvody, prečo osobne preferujem radšej export mixu do 32 bitového WAV a jeho master v samostatnom projekte :
1. Nová perspektíva. Znie to zvláštne, ale akonáhle nemáte pred očami všetkých milión stôp, vnímate skladbu inak. Môže sa stať, že si zrazu uvedomíte chybu v mixe ešte predtým, ako vôbec začnete mastering.
2. Šetrenie CPU a pamäte. Ešte som nepočul, že by niekto povedal, že má toľko výkonu, že nevie čo s ním. Práve naopak. Často počúvam vetu „táto vec sa mi blbo dokončuje, nestíha mi procesor a seká mi to“. Za takýchto okolností je idea pohodlného masteringu nepredstaviteľná. Už len moderný limiter si vie zabrať solídnu porciu výkonu – nehovoriac o latenciách lineárnych ekvalizérov, či prípadoch, že by sa niekomu nebodaj zachcelo saturácií, či emulácií hardvérových klasík.
Stačí export do samostatného WAV a máte voľné ruky.
2. Pozor na hlasitosť
Toto je veľmi jednoduché. Stačí sledovať, aby hlasitosť celej skladby nevybehla nad -3dB.. Bežne to znamená, že sa hlasitosť točí okolo -12dB (záleží však od žánru – ak miešate symfóniu, môže úplne bežne spadnúť aj k -24dB či nižšie). Prvoradé však je, aby krátkodobo nevyskočila nad -3dB.
Nie je to príliš potichu ??
V žiadnom prípade. Predstavte si, že na master posielate predpripravený polotovar, ktorý sa má piecť vo vychýrenej kamennej peci. Len blázon by ho vložil do pece doma.
Ak si nahrávku vopred „nalimitujete“ na vyššie hlasitosti, dobrovoľne sa tak pripravíte o charakter, presnosť a údernosť vášho masteringového inžiniera – nemožno piecť niečo, čo už je upečené.
3. 24 bit, 32 bit, 44.1kHz, 48kHz, integer, floating point… čo teraz??
CD formát je 44.1kHz / 16 bit, takže posielať nahrávky v čomkoľvek vyššom nemá zmysel, je tak ?
Nie je.
Samozrejme, pokiaľ svoju viacbitovú nahrávku sami ošetríte (dithering, downsampling) a pošlete na master, nikto vám ju nepošle naspäť – pravdepodobne na to ani nikdy nepríde.
Týmto jedným rozhodnutím však zahadzujete cenné bity kvality. A všetci predsa chceme čo najlepší možný zvuk.
Nezabúdajte – masteringové štúdiá vkladajú obrovské množstvá úsilia, času a peňazí do toho, ako nahrávku čo najtransparentnejšie „preklopiť“ z jedného formátu do druhého. Tým, že to urobíte za nás, sa dobrovoľne pripravujete o zisk z nášho know-how – za ktoré si aj tak platíte. Vyťažte za svoje peniaze maximum.
Ak posielate skladbu na mastering, vždy sa oplatí v najvyššej vzorkovacej frekvencii, v akej bola zaznamenaná. Ak ste nahrávali 48kHz posielajte v 48kHz.
Ideálna bitová hĺbka je 32 bit (floating point). Oproti 24 bit znie rovnako, prináša však jednu pragmatickú výhodu – ak vám náhodou vyletí peak nad 0dB (čo sa pri extra dynamickom materiáli a troche nepozornosti môže stať), 32 bit floating point Vás podrží. Stačí znížiť hlasitosť WAVka a clipping zmizne. Pozor – toto však dokáže iba 32 bit floating point !
Ak ste napevno rozhodnutí zasielať v 24 bit (integer), nikto Vám to vyhovárať nebude (niektoré štúdiá dodnes žijú v tom, že 24 bit je ideal). Pripravíte sa tým však o záchrannú sieť, ktorá vás môže jedného dňa podržať. Odpoveď, či má zmysel riskovať, keď sa dá poistiť jedným kliknutím, nechávam na vás.
4. Posledné vypočutie
Ja viem. Znie to ako „tip za všetky drobné“, ktorý počujete od všadiaľ, no vážne. Po tom, ako vyexportujete mix, vypočujte si ho ešte raz – s čerstvou hlavou a čerstvými ušami. Zafarbením zvuku, či celkovou hlasitosťou sa netrápte.
Teraz sa sústreďte na to, či je snare dostatočne nahlas, či vokál nie je príliš potichu, či sa Vám v jednej pasáži nebijú dva inštrumenty, a podobne. Toto všetko sú veci, ktoré sa dajú vyriešiť jedine vo fáze mixu, preto sa prosím, sústreďte hlavne na ne.
Žiaden strach. Ak takéto nedostatky nepočujete, my (a každé dobré masteringové štúdio) vás na ne upozorníme a poradíme riešenie.
TIP : Ak viete, že vaša nahrávka bude výnimočne nahlas (dancefloor elektronika, metal a ďalšie), odporúčam vám po vyladení všetkých pomerov v mixe urobiť ešte jednu vec. Vytiahnuť KICK a SNARE o cca. 1 – 2 dB vyššie.
Prečo ??
Pretože pri limitácii do extrémnych hlasitostí prirodzene dochádza k splošteniu bicích… Výsledkom je, že bicie jednoducho znejú tichšie. Najjednoduchšie riešenie ? Presne tak. Dať ich vopred hlasnejšie.
Samozrejme, pokročilé masteringové štúdia (čiže aj my :) si poradíme a dynamiku „vytlčieme“ pokročilými nastaveniami kompresie, transient shapingu či finálnej soft clip limitácie. No nie každé štúdio si dá tú námahu. Preto sa poistite pre prípad, že by vaša nahrávka skončila v rukách niekoho, u koho ladenie dynamiky pri masteringu končí aktivovaním limitera, vykrútením GAIN-u a v prípade dobrej nálady aj doladením attackov/releasov.
Aký sú váše skúsenosti ? Doplnili by ste nejaký tip ako piaty ? Dajte vedieť v diskusii pod článkom !
Ak vás tipy zaujali, pomôžete nám zdieľaním na FB – a možno tým pomôžete aj vašim známym.