1. Pomery
Azda najdôležitejší aspekt mixáže - správne hlasitosti jednotlivých nástrojov. Aj keby máte po všetkých stránkach profesionálne ošetrený mix, stačí, aby jeden z nástrojov prebíjal ostatné a finálny dojem bude amatérsky. A nepomôže vám žiaden mastering na svete (okrem multistopového - ten je však v princípe opäť mixáž). Preto myslite na to, že toto je posledná fáza, kedy máte možnosť hýbať páčkami. Venujte im preto osobitú pozornosť.
Dobrý odposluch je dôležitý. No jedna vec je ešte dôležitejšia. Je ňou triezvy pohľad.
Tí, ktorí sú v kapelách, vedia, o čom hovorím. Gitarista zvyčajne chce nechať svoje riffy bliakať o 20% hlasnejšie, než je zdravé. Vokalistka pre zmenu trvá na tom, aby jej sofistikovaný soprán vrieskal tak, že sa aj myšiam o poschodie vyššie zavŕta do tela ako šejk vášnivo hľadajúci ropný vrt. Do toho sa pridá basák, a celé to uzatvára pobúrený názor od bicích, nakoľko jeho prelomovému brejku na 28. bare sa nedostáva dostatočnej pozornosti.
Vyhoviete každému a zistíte, že ste skončili s úplne rovnakým mixom, akurát o 6 dB hlasnejšie.
V tomto bode začína byť jasné, že hlavné rozhodnutia v mixe by mal robiť niekto, kto má od skladby kreatívny odstup (autori, aspoň 2-3 týždne povinne oddych). Zároveň to musí byť niekto, kto cíti zmysel skladby, je mu hudobne blízka.
Len sťažka by ste dali miešať Drum & Bass roller štúdiu, ktoré sa špecializuje na folklór.
Zaujímavosť : Správne nastavenie pomerov vyžadujú toľké odosobnenie, že ani profesionáli sa nemusia vždy trafiť. Bežnou praxou býva vytváranie až troch mixov. Okrem normálneho aj tzv. Vocal up (+ 1.5dB) a Vocal down (- 1.5dB) exportu pre prípad, že by sa umelci a ich manažment na mieste rozhodli inak.
Rovnaký postup odporúčam pri dôležitých projektoch aj vám. Zdá sa to ako robota navyše, no pri prvej príležitosti vám táto vychytávka môže za určitých okolností podstatne zjednodušiť život.
2. Efekty
Dnes už neoddeliteľná súčasť fázy mixu. Či už ide o „neviditeľné“ efekty ako kompresia, EQ, saturácia, alebo efekty zjavné (reverb, chorus), v oboch prípadoch je to o správnom dávkovaní.
Aj ten najlepší mix sa stane pre poslucháča trestom, keď producent neodhadne mieru a rozleje polovicu nástrojov do nechutne silných reverbov. Keď podľahne čaru novému chorusu a vrazí ho priamo na vokál tak, že ledva poznať, či spieva muž, alebo žena.
Prosím, nerobte to. Radšej žiadny efekt, ako príliš silný efekt. Ak hudbe čosi chýba, intenzitou efektov jej to nedáte. Aj keď sa to tak na nekvalitnom odposluchu môže zdať. No stačí si prvý krát pustiť mix na dobrých monitoroch a budete súhlasiť, že je to cesta do pekiel.
Namiesto extrémne silných efektov odporúčam používať automatizácie. Aj pri zdanlivo nenápadných efektoch tým hudbe vdýchnete život. Okrem toho býva dobrou taktikou aj použitie viacero rôznych efektov za sebou v malom. Samozrejme, nie je to univerzálny postup na všetko – a v určitých situáciach sa môže stať, že práve predávkovanie istého efektu bude znieť dobre.
Takéto prípady bývajú skôr výnimkami, no nech vás to neodradí. Dôverujte v prvom rade vášmu vkusu a ušiam.
TIP : Efekty vždy posudzujte vtedy, keď hrá celý mix. To samozrejme neznamená prestať používať SOLO odposluchy kanálov. No vaše finálne rozhodnutie (použiť / nepoužiť, viac / menej) by malo závisieť od toho, ako znie nové nastavenie v celom mixe. Jeden príklad za všetky.
Predstavte si príjemne basujúcu gitaru. Sama o sebe znie skvele. Ani vám nenapadne na nej niečo meniť. No stačí pridať bicie a basu a už niečo nie je v poriadku. Nástroje sa na spodných frekvenciách bijú. Aby spolu sedeli, musíte z predtým príjemne basujúcej gitary spodné frekvencie orezať.
A takto je to pri každom efekte. Je takmer zbytočné, aby znel dobre v izolácii. Naopak, stretol som sa už s prípadmi, keď niektoré inštrumenty a efekty zneli sami o sebe mizerne. No v spolupráci s ostatnými stopami vytvorili dokonalý celok.
3. EQ
Natoľko dôležitá súčasť mixu, že si zaslúži vlastnú kategóriu. Najzávažnejší prehrešok : ekvalizér nepoužívať. Pokiaľ v mixe máte zvuky, ktoré už niekto ošetril (napr. profesionálny sample pack), môžete predchádzajúcu vetu škrtnúť. Zvyčajne však budete benefitovať z ekvalizéra vždy. Na každom kanále.
Už len useknutím frekvencií, ktoré nenesú užitočnú informáciu, môžete v mnoho prípadoch zlepšiť čistotu zvuku. Mám tým na mysli hlavne tie najnižšie frekvencie. V každom poriadnom ekvalizéri to rieši tzv. Low CUT alebo High PASS filter. Ide o jedno a to isté, označované dvoma názvami. [sociallocker]
Často som bol svedkom aj opačných prípadov. Niekto orezal spodné frekvencie tak, že vokál znel, akoby ho niekto pustil z mobilu v parku na lavičke.
Ak vám začne mix znieť dobre až potom, ako kľúčové nástroje poriadne orežete (tj. lowcut od 1000-1500 Hz), s najväčšou pravdepodobnosť ho máte preplnený. Skúste niektoré nástroje povypínať. Funguje mix bez nich ? Nechajte len ten najdôležitejší a postupne zapínajte ostatné, až kým nenájdete tie najmenej potrebné.
TIP : Ak si nie ste istí, či máte low cut (high pass) príliš vysoko, alebo nízko, vypomôžte si ďalším zmyslom. Spektrálny analyzér je tu pre vás. Rozhodne sa oplatí tento výdobytok používať. A to aj, keď ste skúsený producent s vynikajúcim odposluchom. Po čase dostanete do oka krivku a často odhalíte aj predtým nepovšimnuté frekvenčné problémy v priebehu pár sekúnd.
Aj preto má väčšina moderných, kvalitných ekvalizérov analyzér priamo v sebe.
Ako správne predpokladáte, ekvalizácia nie je len o filtrovaní nežiadúcich signálov. Ak chcete zvýrazniť svojim inštrumentom črty, alebo ich naopak zredukovať, samozrejme, môžete. Robte to však s mierou. Porovnávajte stav pred/po. Ak po vašom zásahu nejde o jednoznačne lepší zvuk, skúste zoslabiť intenzitu (napr. namiesto 4 dB zosilnenia polovicu). Odporúčam jedným okom sledovať analyzér, ktorý môže byť hlavne začiatočníkom slušnou referenciou. Rozhodujúcim faktorom zostávajú uši. Pochopiteľne.
4. Stereo
Nebude to prekvapivé, no aspoň to bude ľahšie na zapamätanie. Príliš veľa, alebo príliš málo. To sú najčastejšie problémy so stereom, s ktorými som sa stretol.
„Príliš veľa“ má viacero foriem. Prvou je nezmyselné posúvanie nástrojov do strán.
Nechápte ma zle. Stereo je skvelé a určite vás budem povzbudzovať k tomu, aby ste ho využívali k svojmu prospechu. Problém je, keď sa v stranách ocitnú nástroje, ktoré tam nemajú čo hľadať.
Nemám rád striktné pravidlá, preto to nasledujúce neberte ako smrteľne vážny pakt.
Je to pravidlo, ktoré podá pomocnú ruku hlavne v začiatkoch. Pravidlo, ktoré môžete neskôr s mierou porušovať – no pravdepodobne väčšinu času ani nebudete chcieť.
Čo určite neposúvať do strán
KICK, SNARE, LEAD nástroje (vokál, gitarové sólo), (sub) BASS.
Tieto nástroje vždy patrili, a stále patria do stredu. A to z jednoduchého dôvodu.
Je v nich najviac energie.
Čo to má spoločné so stereom ? Nebudem vás moriť technickými detailami, skúsme sedliacky rozum. Keď hrá nejaký nástroj zľava, v skutočnosti to znamená, že v pravo hrá tichšie. Skúste si to. Nasaďte si len jedno slúchadlo. Zapnite len jeden reproduktor.
Ok, ale čo to má spoločné s energiou ?
Tým, že nástroj, ktorý má mať najviac energie, posunieme úplne doľava, ho dobrovoľne pripravíme o polovicu hlasitosti !
Okrem toho, aj z hľadiska psychoakustiky ide o hlúpe rozhodnutie. Človek je prirodzene zvyknutý očakávať KICK, SNARE, LEAD a (sub) BASS v strede a čokoľvek iné znie neprirodzene. Iba niekto, kto má tieto pravidlá dokonale zvládnuté, dokáže oklamať psychoakustiku a kreatívne ich porušiť tak, aby to znelo skvele.
POZNÁMKA : Tým, že vyššie spomínané nástroje patria do stredu, nehovorím, že majú byť striktne MONO. Dnes máme desiatky možností, ako dostať aj MID nástroje do priestoru. Ping-pong delay, reverb, SEND do strán s rozdielnym processingom… kreativite sa medze nekladú.
Druhou formou „príliš veľa“ je intenzita stereo efektov. Ako som naznačil v bode 2, dnes je prílišným „rozťahovaním“ jednoduché dostať kanály do protifázy, čo okrem problémov s MONO kompatibilitou jednoducho znie zle.
Riešením je correlation meter, ktorého vysvetlenie by bolo na samostatný článok. Na teraz vám odporučím stiahnuť si zdarma napr. Voxengo SPAN. Vložiť ho na kanál a zoslabiť intenzitu vášho efektu tak, aby correlation meter ukazoval čísla medzi 0 a +1. S tým, že pod 0 nesmie klesnúť za žiadnych okolností. Jednoduché.
5. Aranž
S istou rezervou sa dá povedať, že ak máte dobrý aranž, skladba mix ani nepotrebuje (z ošetrenia profesionálom však bude benefitovať stále).
Pričom naopak, ak máte zle na-aranžovanú hudbu, ani ten najlepší majster mixu vám nepomôže. Zákony fyziky sú neúprosné. Presne tie isté, zákony fyziky, ktoré umožnili Mozartovi v 18. storočí rozozvučiť desiatky inštrumentov tak, aby zneli fantasticky. Bez kompresorov, bez ekvalizérov, bez akejkoľvek techniky, naživo. Rovnaké zákony fyziky môžete využiť pri skladaní aj dnes. Stále dokonalejšie mix nástroje však spôsobujú, že sme v tomto kľúčovom bode čím ďalej, tým lenivší. Veď sa to predsa vyrieši v miešačke. Opak je však často pravdou.
Technické vymoženosti fungujú najlepšie vtedy, keď nemusia maskovať chyby hudobníkov, a sú tak plne zapriahnuté na kreatívne úlohy, o ktorých sa v minulom storočí nikomu ani nesnívalo. Už len preto stojí za pokus venovať kvalitnému aranžu osobitú pozornosť.
Prvý krok je identifikovať, ktorý nástroj má akú úlohu. Toto je vec, o ktorej klasicky trénovaní hudobníci dávno vedia, no elektronických producentov na to málokto upozorní. Mojou chybou v úplných začiatkoch bolo, že som kopil príliš veľa doprovodných melódií a padov, ktoré potom pochopiteľne robili neporiadok.
Ak pravidelne mávate problém s mixom, odporúčam začať odtiaľto. S najväčšou pravdepodobnosťou vás študovanie attackov a releasov kompresorov v tomto bode nespasí. To, čo vás však zachrániť môže, je dobre postavený aranž. Vyhodenie zbytočných stôp. Nahradenie inými. Skúste vypnúť všetky efekty. Dá sa každý nástroj odsledovať, alebo sa spustí okamžitý bordel ? Správne na-aranžovaná skladba by mala byť dobre čitateľná aj bez akýchkoľvek efektov v mixe.
TIP 1 : Niekedy nástroje nemusíte vyhadzovať. Často má zázračný účinok, ak jeden z nástrojov posuniete o oktávu (12 tónov) vyššie a druhý / tretí o oktávu nižšie. Opäť odkážem k spektrálnemu analyzéru, na ktorom dokonale uvidíte, v ktorých frekvenciách jednotlivé nástroje pracujú – a budete tak vedieť, s ktorým hore, s ktorým dole a ktorý nechať tak.
Toto je vymoženosť, ktorú mozartovci nemali. Nenechajte sa zahanbiť.
TIP 2 : Ak vám zmena oktáv nástrojov nie je po srsti, 21. storočie má pre vás ešte jeden luxus. Filter. Skúste vložiť na jeden z bijúcich sa nástrojov low pass (high cut) okolo 1000 Hz a pomaly rolovať nižšie.
Okrem aranžérskeho zmyslu, vyčistenia mixu, má táto technika ešte jednu výhodu. Filter môžete automatizovať tak, že sa bude otvárať, zatvárať a meniť podľa jednotlivých pasáží. Skladbe tak vdýchnete život. Aj napriek tomu, že filter je na svete už pekný pár rokov, mám skúsenosť, že tento postup stále znie moderne a to v snáď všetkých existujúcich žánroch.
[/sociallocker]