Pri chystaní masteringového kurzu som sa nevyhol otázke Loudness matchingu.
Ako nastaviť hlasitosti tak, aby to bolo čo najviac spravodlivé?
Tejto otázke som venoval obrovskú porciu môjho času. A s mojimi závermi sa podelím v tomto článku.
Najprv si povedzme, čo je CIEĽOM:
A aby ani jedna z ukážok nezískala nefér nevýhodu vyššej hlasitosti.
- Platí to o mojom mastri
- Ale aj o original mixe
Možno si povieš "veď to je jednoduché : použi LUFS".
Áno, o LUFS viem.
A zrovnať nahrávky podľa LUFS je otázka sekúnd.
No vydal by si svoju tvrdú X ročnú prácu na pospas jednému algoritmu?
Ja teda nie.
A ako som zistil, rovnako ani špičkové mená masteringovej scény.
Preštudoval som stránky legiend ako Streaky, Chris Graham a prvé vypočutie A/B ma šokovalo!
Veď ich ukážky mastrov sú podstatne hlasnejšie ako original mixy!
Riešili nejaký level matching vôbec??
Nedávalo mi to zmysel.
Ukážky som teda vypočul ešte raz.
Tentokrát so zvýšenou hlasitosťou.
A znova prišiel šok.
Tentokrát už rozdiel v hlasitosti nebol tak veľký!
Dokonca tie nahrávky zneli hlasitosťou porovnateľne!
Ako je možné, že sa dá vnímať hlasitosť AŽ TAK odlišne???
Začal som bádať a postupne prichádzať na odpovede, s ktorými sa s tebou podelím
ODPOVEĎ 1: Fletcher Munsonova krivka
článok na tomto linku
ODPOVEĎ 2: Vymastrovaná nahrávka má vždy viac kompresie na výškach a spodkoch než original mix.
Inými slovami, vyťahuje tiché miesta na svetlo. Stabilizuje ich. A drží ich "hore".
Hádaj, v ktorých pásmach Fletcher Munsonovej krivky má naše ucho najväčší úpadok?
Áno správne.
Výšky a spodky.
Čiže master, ktorý ich vytiahne hore, sa ZDÁ byť o dosť hlasnejší, keď ho počúvaš potichu.
No akonáhle zvýšiš hlasitosť dostatočne na to, aby padlé výšky prekročili prah Fletcher Munsonovej krivky, budeš prekvapený : Mix znie odrazu porovnateľne nahlas!
Vidíš.
Práve si na vlastnej koži odhalil jeden z benefitov masteringu.
Odkryje detaily tvojej hudby aj pri nízkych hlasitostiach.
Možno si si všimol, že píšem, že hrajú "porovnateľne nahlas" a nie rovnako nahlas.
To, aby hrali rovnako nahlas prakticky nie je ani možné.
A to kvôli dvom variabilitám.
Jednu z nich sa snaží LUFS riešiť a v rámci možností mu to ide historicky najlepšie zo všetkých algoritmov.
Ide o čas.
- Momentary,
- Short term
- Integrated.
V praxi to znamená, že LUFS robí priemer za určitý čas : a vyššie menované pojmy vyberajú, aký dlhý je ten čas.
Najčastejšie stretneme s Integrated, ktorý má byť najbližšie vnímaniu ľudského ucha.
No tu je problém.
Stále to nie je ľudské ucho. Stále je to algoritmus, ktorý robí priemer.
V mixoch sa často stretneme s divoko vyskakujúcimi tranzientmi, ktoré budia dojem vysokej hlasitosti či dravosti.
Pre LUFS je to len číslo, priemer. Osobný dojem, emócia sa môže líšiť.
ODPOVEĎ 3 : Celková Dynamika original mixu viac "lieta".
Čo znamená, že je nemožné trafiť jednotnú hlasitosť, 100% rovnaká počas trvania celej skladby.
Vždy budú nejaké miesta, kde bude hlasnejší mix a kde bude hlasnejší master.
A je tu ešte niečo, s čím ani LUFS neráta.
Zásadná vec, pre ktorú ho nemožno použiť na Loudness matching vymastrovaných skladieb
LUFS napodobňuje frekvenčné nerovnosti uší.
Ale nenapodobňuje frekvenčné nerovnosti monitorov.
A tá vie veľmi zásadne zamávať s vnímanou hlasitosťou skladby.
Toto sú krivky, s ktorými sa úplne bežne stretneš v štúdiách (ktoré si objednávajú Mastering).
Výkyvy okolo 8dB až 10dB!!
Kvôli tomuto nikdy nevieš predvídať, kto si tvoj master pustí a na čom.
Nahrávky preto v tomto prípade nesmú byť vyrovnávané algoritmami ako LUFS, ktoré rátajú s FLAT odozvou monitoringu!
Iba že by si chcel svoj master účelovo znevýhodniť.
V tomto bode mi to celé docvaklo.
Prečo veľké mená ako Streaky prezentujú pred/po, tak, ako prezentujú.
Vedia o týchto variabilitách.
Vedia, kto si objednáva ich služby, vedia na akých monitoroch sú robené rozhodnutia ich klientov.
A v konečnom dôsledku robia skvelú prácu a preto sú tam, kde sú.
Čo si z toho môžeme odniesť?
Je vporiadku vážiť si svoju prácu
A nedávať ju do tieňa len pre to, že niekomu by sa mohlo zdať, že žiari až PRÍLIŠ.
Ďakujem, že si sa dočítal až sem a verím, že ti tento článok niečo nové priniesol 🙂